Cesta za poznaním včera a dnes
Mgr. Silvia Mahmoodová, PhD.
Článok na stiahnutie v pdf formáte:
Cesta za poznaním včera a dnes #
Mene Boha Milostivého, v moci ktorého je Milosť
Muáz bin Žabal, nech je s ním Boh spokojný, povedal: Poznávaj, uč sa, lebo poznanie má vysokú hodnotu, a trápenie na ceste za jej dosiahnutím sa rovná uctievaniu;
jeho osvojenie si a zapamätanie si, sa rovná pripomínaniu si a pamätaniu Boha Jediného,
a štúdium, výskum, diskusia sa rovná Žihádu
a akákoľvek bolesť (pociťovaná) na tejto ceste (za poznaním) vedie k priblíženiu sa k Bohu
a učenie poznaného ďalej iných sa rovná almužne.
Muáz Bin Žabal ďalej povedal: Učte sa vedy, pretože v ich poznaní tkvie bohabojnosť. Snaha o ich získavanie je druh uctievania (Boha). Ich učenie sa je druh dosvedčenia Jedinečnosti Boha a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde. Ich neustále hľadanie je druhom snahy o to, čo Boh uložil (žihád). Ich vyučovanie toho, kto ich nepozná je druhom milodaru. Ich poskytovanie tomu, kto sa v nich vyzná je druhom činov, ktorými sa ten, kto ich poskytuje snaží o priblíženie sa k Bohu. Pretože oni (vedy) sú významným ukazovateľom toho, čo je dovolené a čo je zakázané a orientačným bodom na ceste obyvateľov raja. Oni sú spoločníkom pri samote a priateľom na cestách. Tým s kým sa rozprávame, keď sme sami, dôkazom o blahobyte a biede. Sú zbraňou proti nepriateľom a ozdobou u priateľov (Hilyatul-Awliya 1/239)
Cieľom tohto skromného príspevku je priblížiť čitateľovi, ako vyzerá úspešná cesta za poznaním, čo tomu predchádza, čoho je dobré sa vyvarovať a naopak, čo hľadať, to všetko podľa príkladu úspešných ľudí z minulosti, tzv. “Assalaf assáleh”
Cesta za poznaním je druhom uctievania (Boha) #
Prvá vec, ktorú by sme si mali uvedomiť je, že cesta za poznaním, vzdelávanie sa, je istým druhom uctievania Boha (arabsky „ibáda“).
‚Poznanie je ako tajná modlitba a uctievanie srdca.‘
Je známy výrok Sufjána bin Saída Al-Sawriho, ktorý povedal, že nič pre neho nebolo ťažšie liečiť, ako úmysel (Ḥilyat al-Awliyā’ 7/5).
Keď je srdce čisté, je pripravené prijať poznanie. Hovorí sa tiež, že je ako zem, keď je v najlepšom stave, pripravené na zasiatie semena, rozšírenie a rast. Jeden slávny učenec raz povedal: ‚Srdce sa očisťuje poznaním, tak ako sa očisťuje zem obrábaním pôdy‘.
Posol Boží (p.) dal k tomu krásnu analógiu, ktorú zaznamenal imám al-Bucharí (sahih Bukhari 79):
„Príklad správneho usmernenia a poznania, s ktorým ma poslal Boh, sa podobá na príklad výdatného dažďa, ktorý dopadol na určitú zem, z ktorej časť bola úrodná pôda, schopná absorbovať vodu (z dažďa) a rodiť vegetáciu a zeleň v hojnosti; a časť bola tvrdá (zem), ktorá zadržiavala vodu (umožnila vytvoriť potoky, vodné diela, jazerá,…) a Boh dal z toho ľuďom úžitok. A tak sa napili, ponapájali a sadili (použili ju na pitie, napájanie stád a na zavlažovanie). A časť dažďa dopadla na inú časť zeme, ktorá bola údoliami, ktoré nezadržiavali vodu a neumožňujú rásť vegetácii. Tento príklad sa podobá na toho, kto sa učil z náboženstva Bohom zoslaného a pomohlo mu to s čím ma Boh poslal a tak sa naučil a učil iných a príklad toho, kto tomu nevenoval pozornosť a neprijal správne usmernenie od Boha s ktorým som bol poslaný”.
V tomto príklade je úrodná zem príkladom človeka, ktorý má hlbšie poznanie náboženstva zoslaného od Boha prostredníctvom Jeho Proroka (p.), pričom z tohto hlbšieho poznania pramení poznanie, ktoré sa učí on sám a potom je schopný ho učiť aj iných. Naopak obraz vyschnutej zeme, ktorá nerodí a nezadržiava vodu je príkladom človeka, ktorý sa nestará a neprijíma vedenie od Boha, s ktorým bol poslaný Prorok, (p.).
Prorok, (p.) uviedol príklad prirovnávajúci jeho posolstvo k obyčajnému dažďu, ktorý prichádza k ľuďom v situácii, keď ho potrebujú. Tak ako Boh prináša život do mŕtvej zeme cez dažďovú vodu, tak je to aj s Božím zjavením, ktoré oživuje mŕtve srdcia. Spomenul tri typy ľudí.
Prvým je opis učencov medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí sa učia a učia iných. Sú ako úrodná zem, ktorá prijíma vodu a má z nej úžitok, následkom čoho neskôr produkuje vegetáciu, čím prináša úžitok aj ostatným.
Druhým je opis toho, kto zhromažďuje vedomosti a snaží sa ich dosiahnuť, ale nekoná podľa ich požiadaviek alebo nerozumie tomu, čo nazbieral. Odovzdáva ich ale iným, ktorí z toho majú prospech a rozumejú tomu. Podobá sa pôde, na ktorej sa usadzuje voda, z ktorej majú ľudia úžitok, keď ju využívajú.
Tretí typ ľudí patrí medzi tých, ktorí počúvajú, ale to čo počujú prejde skrz nich bez toho, aby to niečo vyvolalo alebo to v nich niečo zanechalo. Nekonajú na základe toho, čo počuli ani to neodovzdávajú iným. Podobajú sa holej neúrodnej pôde, ktorá vodu neprijíma, ani nezarodí a nie je preto užitočná pre ostatných.
Predtým ako sa človek začne učiť by mal očistiť svoje srdce, zamyslieť sa nad tým, čo je cieľom jeho štúdia, čo chce dosiahnuť v tomto živote či posmrtnom. Len tak jeho srdce bude pripravené na semienko viery (imán) a osvietenia, ktoré Boh dá tým, ktorým chce. Čisté srdce je záruka, že zo semienok vyrastie nie rastlina, ale pevný strom prospešného poznania, ktorý poskytuje tieň pred horúčavou a prinesie úžitok ostatným tým, že prinesie ovocie, aby sa mohli tešiť z úžitkov, ktoré prináša.
Zároveň by nikto nemal byť zastrašený alebo zastavený na ceste za poznaním iba preto, že na začiatku by bol jeho úmysel iný ako získať Božiu spokojnosť. Naše počiatočné úmysly pri akejkoľvek činnosti sú často rôzne. Niektorí sa začnú učiť, lebo sa chcú učiť, iní chcú uspokojiť svojich rodičov alebo chcú získať lepšiu prácu, vyššie postavenie v spoločnosti, vyšší plat a pod. Postupná zmena úmyslu a cieľa je jedným z ovocí na ceste za poznaním. Jeden z učencov povedal: “Nadobudli sme vedomosť a náš počiatočný úmysel bol iný ako Božia spokojnosť, ale na konci tejto cesty bol iba jediný úmysel, Boh. Rozumieme tým, že s poznaním človek získa aj správny úmysel. Keby dobrý úmysel bol podmienkou pre vzdelávanie sa už od prvotného počiatku, mnohých to môže vystrašiť a zastaviť predtým než by vôbec mohli začať. Je úlohou učiteľa podnecovať svojich študentov k dobrému úmyslu. Pretože s dobrým úmyslom, vedomosťou a jej implementáciou, rastie úžitok z takto získaného poznania.
Na dôležitosť úmyslu poukazuje jeden zo svätých výrokov, prerozprávaný Abu Hurayrom: v Deň Súdu, budú ako prví súdené tri typy ľudí:… Jedným z nich je človek, ktorý sa učil Korán, a bude spýtaný ohľadne Božích darov, ktoré mu boli dané a on ich potvrdí. A bude spýtaný ako s nimi naložil, odpovie, učil som sa a učil som druhých kvôli Tebe. Nato Boh povie: „Klameš, učil si sa, aby ľudia povedali o tebe, že si učenec, a prednášal si Korán, aby povedali o tebe, že si Recitátor. A tak sa aj stalo, to si v pozemskom živote aj dosiahol. Ale teraz budeš hodený do pekla hlavou dole!“…(zdroj)
Príbeh o zneužití poznania, pri zmene úmyslu #
V Koráne sa dočítame, v kapitole Al-Aráf, znamenia 175 a 176:
Prednes im správu o tom, ktorému sme dali naše znamenia, avšak on ich zanechal. A tak ho nasledoval satan, a tým sa stal jedným z tých, ktorí do bludu skĺzli. Keby sme boli chceli, boli by sme ho nimi (znameniami) povýšili (zo špiny tohto pozemského života), on sa ale držal zeme a nasledoval svoje túžby. Jeho príklad je podobný príkladu psa, na ktorého ak by si zaútočil, tak dychčí a ak by si ho nechal, aj tak dychčí. Taký je príklad ľudí, ktorí za lož označili naše znamenia.
Niektorí učenci uviedli, že obraz psa, ktorý dychčí s vyplazeným jazykom v spomínanom verši, je príkladom psa, ktorý má vyplazený jazyk bez ohľadu na to, či je odohnaný alebo nie. A je to podobenstvo človeka, a jeho nesprávnom vedení, zotrvávaní na nesprávnej ceste, ktorý nebude mať prospech z viery alebo z poznania.
Jedno z vysvetlení tohto znamenia hovorí o človeku, ktorého Boh obdaroval tým, že ho naučil svoje najväčšie meno, ktorým, ak je požiadaný, vyhovie, a ak je povolaný, odpovie. Ale on to použil k neposlušnosti voči Bohu a vzýval Ho proti svojej vlastnej skupine ľudí viery, nasledovníkov Jeho služobníka a posla v tom čase, Mojžiša, syna `Imrana, mier s ním, s ktorým Boh hovoril priamo.
Podobné je aj správanie “ľudí knihy”, v ktorých knihách je presný popis Mohammada (p.), ktorý by im mal pomôcť spoznať ho, ako oni spoznávajú svoje vlastné deti (tak podrobný popis to je). Spomedzi ľudí, sú to práve oni, ktorí majú najväčšie právo nasledovať, pomáhať a podporovať Muhammada (p.) v poslušnosti ako im bolo prikázané, aby ho nasledovali. Preto, ktokoľvek z nich vzdoruje poznaniu v ich Knihách alebo ho skrýva pred služobníkmi, Boh ho zneuctí v tomto živote, po ktorom bude nasledovať poníženie v živote nasledujúcom. Boh povedal, že zlo je príkladom ľudí, ktorí popierajú Jeho znamenia v tom, že sú prirovnaní k psom, ktorí nemajú žiadny záujem, len zbierať potravu a uspokojovať žiadostivosť.‘ Preto, kto vyjde z oblasti poznania a vedenia a hľadá uspokojenie pre svoje žiadostivosti a márne túžby, je ako pes; aký zlý príklad.
Kompletný výrok zozbieral Imám Ahmad a zberatelia Sunan a ďalší. (Rijád Salihín, Hadith 70, Mishkat Shareef-3086, Mazahir al Haq vol3, str 223)
Ako vyzerá úspešná cesta za poznaním #
AtTabín povedali: „Potrebujeme sa učiť etiketu chovania (morálku) viac ako sa venovať samotnému učeniu.“
Čo už potom my v tomto modernom technickom svete, kde ubúda morálka a slušné chovanie?
Jeden zo starých učencov povedal svojmu synovi: “Synček, ak pochopíš jednu kapitolu z etikety správania, je mi to milšie ako 70 kapitol rôzných štúdií.”
Imám Šafí bol opýtaný ohľadom jeho cesty za etiketou chovania, povedal: “Počúvam slovo po slove, slová, ktoré som predtým nepočul, a celé moje telo túži byť uchom, aby sa mohlo z toho radovať.” A pýtali sa ho na ťažkosti na jeho ceste, povedal. “Môj boj osvojiť si správnu etiketu chovania, je ako boj matky, ktorá stratila syna.”
Ktokoľvek sa vydá na cestu za poznaním, je na jednej z ciest, ktorá vedie do Raja. Anjeli rozprestierajú svoje krídla nad učiacimi sa, prejavujúc tak Božiu spokojnosť nad nimi. Všetko živé na nebi a na zemi, prosí o odpustenie pre učenca, dokonca ryba vo vode. Prevaha učenca nad ostatnými je ako mesiac nad hviezdami, veď mesiac umožňuje vedenie ostatných, kým hviezdy sú len svetlo.“ (Abu Dawood)
Najlepšie z Božích požehnaní pre človeka je požehnanie múdrosti, a najhoršie je ignorancia a nevedomosť.
Život na ceste za poznaním #
Sufyan alSawri a Imam alŠafi: Niet väčšieho boja ako je úsilie za poznaním po splnení všetkých povinností.
Abu Hurayra, nech je s ním Boh spokojný, povedal: Jedna kapitola poznania je mi drahšia ako 1000 poklonov vykonaných v nepovinných modlitbách. A jedna kapitola, ktorú učíme ďalej je nám drahšia ako 100 poklonov v nepovinných modlitbách, poukazujúc na zvrchovanosť múdrosti a vedomosti nad nepovinnými aktami uctievania, Prečo? Pretože z poznania získava učiteľ i študenti, kdežto z nepovinnej modlitby získa len ten, kto ju vykoná. Navyše poznanie pretrváva aj po smrti, pokým nepovinné akty uctievania končia smrťou toho, kto ich vykonáva.
Poctivosť #
Opak toho je prekážkou k úspechu a spôsobí ranu poznaniu, a to sú tí, ktorí zveličujú, keď rozprávajú alebo rozprávajú čo vedia. Alebo klamú, pretože sú chorí súťažením s ich bratmi alebo sestrami. A treba sa naučiť rozlíšiť pri výbere kníh. Pravdovravný človek nepovie: mám ťa rád kvôli Bohu, keď v skutočnosti ťa nenávidí alebo počul som, ale v skutočnosti nepočul.
Povedať: „Neviem“, je priam posvätné slovo, ktoré zabráni vyrieknutiu mnohých falošných a nesprávnych informácii. Netreba sa báť priznať nevedomosť z dôvodu pýchy.
Imáma Šáfi, povedal slová, v ktorých je múdre ponaučenie. Povedal, že vždy, keď sa niečo nové naučil, keď rástlo jeho poznanie, súčasne rástlo aj poznanie o jeho nevedomosti. V každom momente nášho života, jeho rôznych životných fázach, situáciach, by sme mali zostať natoľko skromní, aby sme vedeli, čo nevieme.
Súhrn #
Od Abu Hurayry, nech je s ním Boh spokojný, že Prorok (p.), povedal: „keď človek zomrie, jeho skutky sa stopnú okrem troch: pokračujúca almužna (sadaqa žaria), užitočná vedomosť, ctnostné dieťa, ktoré pre neho robí prosby” (Muslim). Niektorí učenci povedali: “tieto tri veci sa nekombinujú u nikoho okrem učenca, lebo on šíril svoju vedomosť a šírenie je zároveň almužna, z ktorej je zisk a príjemcom tohto zisku je dieťa učenca, ktoré sa od neho učí.
Rady na ceste za poznaním #
- Vyhni sa materialisticky orientovaným ľuďom alebo tým, ktorí si nezaslúžia, aby si ich učil bez ohľadu na ich postavenie.
- Nerob kompromisy na úkor náboženstva, snaž sa byť diplomatický a nemiešaj medzi týmito dvoma, pretože môžeš kompromisom poškodiť svoju vieru a dokonca sa dopustiť otvoreného pokrytectva.
- Pozor na samoľúbosť, lebo
Poznanie ma tri intervaly: ten kto vstúpi do prvého, stane sa arogantný, ten kto vstúpi do druhého stane sa skromným, ten kto vstúpi do tretieho vie, že nevie nič. Avšak ktokoľvek sa prejaví skôr ako treba, ako je kvalifikovaný, toho čaká poníženie.
Použité skratky:
*(p.) - skratka z anglického Peace be upon him, v preklade Božie požehnanie a mier s ním